Súčasná pretechnizovaná doba, globalizácia spoločnosti, zmeny v bežnom živote ale aj ohromná dostupnosť informácií nás obklopujú stále viac. Možno aj kvôli tomuto náporu majú pre veľa ľudí stále väčší význam naše tradície, história a kultúrne dedičstvo. O tom, ako môžu byť súčasťou dnešného človeka, si povieme v nasledujúcich riadkoch.
Ľudový štýl v nábytku, dekoráciách aj doplnkoch
V poslednej dobe sa na našom trhu objavuje stále viac štýlového nábytku, ktorý je vyrobený v súčasnosti, no vo svojom dizajne nesie jasný odkaz na minulosť.
Dizajnéri si k nemu začínajú hľadať cestu aj preto, lebo sa dokáže odlíšiť od súčasných trendov, ktoré sú často až nápadne podobné. Naopak, retro nábytok dokáže byť iný, je funkčný a zároveň jeho užívateľom pripomína príslušnosť k tradíciám.
Zabúdať netreba ani prevedenie, ktoré je zvyčajne kvalitné, keďže častým materiálom je originálny masív. Medzi najžiadanejší drevený nábytok a doplnky patria truhlice rôznych veľkostí, stoly a stoličky, komody, ale aj doplnky, ako sú napríklad vešiaky. Veľmi populárne bývajú tiež skrine a postele, ideálne v kombinácii s baldachýnom.
Veľkou výhodou takéhoto nábytku sú možnosti jeho využitia. Ak si vyberiete ten správny, môže byť nádherným doplnkom luxusnej obývačky v apartmáne, ale aj súčasťou vidieckeho domčeka či chaty. To platí dokonca aj pre detskú izbu či pracovňu!
Tradičné Slovenské jedlá? Zďaleka nejde len o halušky
Hoci sú halušky to prvé, čo nás napadne pri myšlienke na tradičné slovenské jedlo, naše staré mamy dokázali pripraviť skvelých dobrôt omnoho viac.
Veď kto by už nepoznal klasickú fazuľovú, šošovicovú alebo kyslú zemiakovú polievku? Hoci sa v niečom líšia podľa regiónu, základom boli strukoviny. Tie sa využívali aj pri príprave rôznych prívarkov, ktoré sa môžu doplniť o vajíčko či zeleninu.
Parené buchty poliate maslom a posypané cukrom. Dobrota, ktorú má rád asi každý. Tradičný recept však môžete doplniť o súčasné možnosti a tak si do nich môžete okrem lekváru dať aj vanilkový krém alebo nutelu. Pridať môžete aj kakaový posyp a dobrota je na svete! Navyše, kombinuje tradíciu s originálnou inováciou, čo je veľmi osviežujúce.
Tradičné zemiakové lokše pripravené na „športhelte“ tiež patria neodmysliteľne k našej gastro histórii. Ideálne sú k pečenej husi alebo kačici, niekde ich podávajú k fazuľovej kyslej polievke a dokonca sa vraj dajú jesť aj na sladko!
Stavanie májov, ale aj povery a pranostiky do záhrady
Medzi významné odkazy našej minulosti určite patria rôzne pranostiky, ktoré boli akousi predpoveďou počasiu vychádzajúcou zo životných skúseností.
Studený máj, v stole raj. Medardova kvapka, 40 dní kvapká. Horúce leto, studená zima. Pranostík je na stovky a to preto, lebo pre našich predkov boli spoľahlivým ukazovateľom počasia na najbližšie obdobie.
Podobným fenoménom sú aj ľudové zvyklosti, ktoré sa tradovali z generácie na generáciu. Čas ich zvykol pomeniť, no podstata zostávala rovnaká. Vplyv dávnych časov, ale aj nástup viery, v nich premiešal typické pohanské aj kresťanské tradície. Sú tak zmesou toho najlepšieho, čo sa pre nás do súčasnosti zachovalo.
Niektoré zvyklosti mali náboženský charakter, iné boli oslavou prírody. Medzi najkrajšie patrili tie, ktoré oslavovali človeka a lásku. Typickým príkladom je stavanie májov: máj, čiže strom, postavil v noci na 1. mája mládenec pred dom dievčiny, o ktorú sa uchádzal.
Niektoré zvyky, tradície a činnosti pretrvávajú dodnes
Veľa zvykov postupne zanikalo alebo stratilo svoj význam, niektoré sa zachovali len ako súčasť repertoáru folklórnych súborov. No sú aj také, ktoré patria do nášho života stále.
Hoci v rôznych obmenách či prispôsobeniach k dnešnej dobe, stále sú medzi nami. Príkladom sú Vianočné zvyky z minulosti, keď sa stále drží na štedrý deň pôst a jesť sa môže až pri štedrej večeri. Dokonca už aj samotné stretnutie s rodinou je starý zvyk.
Významným sviatkom, ktorý je spojený s kresťanstvom, no súčasne v sebe nesie odkaz na príchod jari, je Veľká noc. S ňou je neodmysliteľne spojená veľkonočná oblievačka a šibačka. Tá v sebe zahŕňa oblievanie a šibanie žien a dievčat, zvykom zas je, že chlapci a muži bývajú za tento „výkon“ odmenený kraslicou, ktorá je symbolom jari.
Pohanským zvykom sú svätojánske ohne, ktoré sa pália na deň letného slnovratu. Oheň vždy symbolizoval boj človeka so zlými silami a pomáhal mu ich zahnať. Ak ste v túto noc nazbierali bylinky, mali vraj zvláštnu liečivú až magickú moc!