Nejde o techniku tlače vynájdenú v Modre a Slováci sa ani nehrdia tým, že modrotlač vymysleli. Špeciálna tlač vďačí za svoj názov tmavomodrej farbe. Potlačené tkaniny sa namáčali v indigovom roztoku a kontrast bieleho vzoru a modrého pozadia je natoľko krásny, že môžeme modrotlač nájsť aj zapísanú v Zozname UNESCO.
zdroj: Zástera z modrotlače – Slovenskedarceky.sk
Prsty v tom majú namočené Indovia
Hoci na produktoch slovenskej modrotlače vidíme najčastejšie naše ľudové motívy, kedysi sa na modrotlači objavovali ornamenty, palmové listy či zoskupenia kvetín. Za najstaršiu látku ozdobenú touto technikou sa považuje detská tunika z Orientu zo 6. storočia.
Do Európy sa technika tlače dostala až v 16. storočí. Záujem o orientálne vzory na bavlnených látkach bol taký veľký, že sa onedlho do nich odievali všetci európski panovníci. Vďaka túlavým topánkam obchodníkov sa modrotlačou vyrábané látky dostali aj do našich končín.
Keď sme chceli podobné skvosty vyrábať aj na Slovensku, už nám nemohla stačiť obyčajná rastlina s názvom boryt farbiarsky, ktorá farbila tkaniny na svetlomodro a nie tak trvácne, ale potrebovali sme indigovú farbu. Len čo ju tovariši mali v rukách, mohli vznikať farbiarske cechy. Za prvý na Slovensku sa považuje cech v Levoči.
Ľudová modrotlač na Slovensku
Páčia sa vám zástery, posteľné obliečky, obrusy, utierky alebo oblečenie ozdobené tradičnými slovenskými motívmi? Folklór je stále v móde, a preto je nám cťou, ak môžeme nosiť napríklad ľahkú bavlnenú blúzku vyrobenú technikou modrotlače.
Rovnako úžasne vyzerajú aj letné či spoločenské šaty, kabelky, šatky či dokonca kuchynský riad! Ľudová modrotlač je aj súčasťou slovenských tradícií. Poznali ju už v 18. storočí.
Bavlnené, ľanové alebo konopné látky s tlačenými vzormi sa namáčali v indigovom roztoku. Svetlejší motív sa pretlačil na tmavší podklad a táto alchýmia je obľúbená až dodnes.
V minulosti boli textílie s modrotlačou výsadou mešťanov, neskôr sa rozšírili do každého väčšieho mesta a nádherne maľované pracovné a sviatočné odevy nosili aj na vidieku. Výrobcovia tkanín mali poruke vzorkovník s motívmi, ktoré boli obľúbené v rôznych kútoch Slovenska, a tak si záujemcovia mohli dať vyrobiť textílie na mieru.
Modrotlačou sa tlačilo obzvlášť v oblastiach, v ktorých sa pestoval ľan a vyrábalo plátno. Od polovice 20. storočia už bola na ústupe, nové módne trendy ju vytlačili do úzadia. Za chýrne dielne na Slovensku sa považovali dielne v Žiline, Rajci, v Leviciach, Lučenci, v Detve, v Púchove alebo na území Oravy.
zdroj: Plátena taška s modrotlačou s čipkou – Slovenskedarceky.sk
Ako sa vyrába modrotlač
Zaujíma vás, ako modrotlač vzniká? Čisté plátno sa najskôr zvyklo vyvariť vo vode s vápenatým lúhom a sódou. Potom sa plátno ešte vypralo v kyseline sírovej zriedenej s vodou, dobre sa prepláchlo, usušilo, naškrobilo a vyžehlilo.
Napokon tlačiar prešiel na tlačenie vzoru na látku prostredníctvom foriem. Potlačené plátno sa usušilo a niekoľkokrát sa namáčalo do nádoby s indigovým roztokom. Modré rastlinné farbivo z tropickej rastliny pochádzajúcej z Indie majú moderní výrobcovia už k dispozícii vo forme prášku.
Na Slovensku stále existujú rodinné dielne, kde sa tradícia výroby tkanín modrotlačou zachovala až dodnes. Všetci majú vlastné overené výrobné postupy, formy zdedené po predkoch alebo si vyrábajú vlastné. Čerpajú pritom z tradičných ľudových motívov objavujúcich sa na krojoch a iných textíliách či v starých vzorkovníkoch.
Ak budete najbližšie hľadať originálne darčeky pre vašich blízkych, prekvapte ich čímsi, čo sa spája s našimi koreňmi a našou kultúrou. Vlastniť odev potlačený technikou, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska, to dvihne sebavedomie každému z nás.